História hodvábu

Prvé zmienky o hodvábe pochádzajú z Číny z obdobia okolo roku 2 570  pred naším letopočtom.  Hodváb bol však v Číne známy už 5 000 rokov pred naším letopočtom. Výroba hodvábu bola v Číne prísne stráženým tajomstvom. Obchodníci z celého sveta, by veľmi radi zaplatili vysokú cenu, aby odhalili tajomstvo výroby tohto jedinečného materiálu. V Číne však bolo prísne zakázané vyvážať vajíčka hodvábnika a porušenie tohto zákazu sa trestalo smrťou. Čína si uchovala tajomstvo výroby hodvábu viac než dve tisícročia.

Hodvábne vlákno vytvára priadka morušová – hodvábny motýľ. U nás sa začala pestovať v 17. storočí. Dospelý hodvábnik žije iba tri dni, počas ktorých znesie asi tri stovky vajíčok. Živí sa listami morušovníka. Časom sa zakuklí. Húsenica sa zamotá do hodvábneho vlákna, ktoré sama vytvorí. Neskôr vytvorí tzv. kokón. Z najkvalitnejších kokónov je výťažnosť až 1500 metrov kvalitného hodvábneho vlákna. Z nich sa následne vyrába hodvábna priadza, z ktorej sa tkajú hodvábne látky. Jeden kilogram kokónov obsahuje zhruba 250 gramov hodvábneho vlákna. Na výrobu hodvábneho odevu, vážiaceho 400 gramov je potrebných približne 3 000 kokónov.

Hodvábne látky sú z ušľachtilého prírodného materiálu, ktorý má špecifickú štruktúru a mimoriadny lesk. Už od nepamäti bol veľmi cennou komoditou a to platí dodnes.

História hodvábu je však opradená mnohými legendami. Jedna z nich hovorí o otcovi s dcérou, ktorí mali čarovného koňa. Ten vedel lietať a hovoriť ľudskou rečou. Jedného dňa otec odišiel na obchodnú cestu a dlho sa nevracal. Dcéra preto požiadala svojho koňa, aby otca našiel a prisľúbila mu, že ak sa mu to podarí, vydá sa za neho. Kôň svoju úlohu splnil, no keď sa otec dozvedel o dcérinom sľube, dal zviera zabiť. Kôň však vzlietol spolu s dcérou a letel s ňou veľmi ďaleko. Obaja sa zachytili na strome a v okamihu, keď sa dievčina stromu dotkla, premenila sa na priadku morušovú. Od tých čias každý deň splietala dlhočizné a jemnučké vlákna. Presne také, ako bola jej láska k otcovi.