História sviatkov

Prehliadate podľa kategórií

 
Pridal: | Publikoval na:

Sviatok sv. Valentína

Svätý Valentín pochádzal z mesta Terni v Taliansku. Presný dátum jeho narodenia história neuvádza. Uvádza však, že sa stal biskupom a neskôr pôsobil v cisárskom Ríme. Jeho skutky sú úzko späté s vládou cisára Claudia II.

Claudius s obľubou organizoval vojenské výpravy, ale bol veľkým odporcom rodinných vzťahov svojich legionárov. Podľa jeho názoru, by nemal byť vojak ženatý. Nemal by si založiť vlastnú rodinu, pretože tým oslabuje svoju bojaschopnosť a obetavosť. Preto zakázal svojim vojakom uzatvárať manželstvá. Kňaz Valentín však tento zákaz ignoroval a naďalej tajne sobášil zamilované páry. Keď to zistil cisár, dal tohto kňaza uväzniť. Valentín neprestal konať dobro a vo väzení liečil chorých kresťanov. 14. Februára v roku 269 nášho letopočtu, ho popravil kat. Pred svojou popravou prinavrátil zrak a sluch dcére svojho žalárnika. Legenda hovorí, že sa do nej zamiloval. Z jej otca sa vďaka tomuto zázraku stal veriaci človek a dal sa pokrstiť spolu s celou svojou rodinou. Čítať viac …

Pridal: | Publikoval na:

Veľkonočné sviatky a tradície

Veľkonočné sviatky patria k najstarším sviatkom vôbec. Ich ideou v dobách pred Kristom bolo vítanie prichádzajúcej jari, nového vegetačného obdobia a v prenesenom slova zmysle víťazstvo života nad smrťou.

Pre kresťanov je Veľká noc predovšetkým spájaná so vzkriesením Ježiša Krista. Na tieto sviatky sa kresťania pripravujú štyridsaťdňovým pôstom, ktorý začína Popolcovou stredou. Tieto sviatky jari oslavovali už starí Slovania a Germáni.

Veľká noc, ako sviatok umučenia a vzkriesenia, patrí k základným kresťanským pohyblivým sviatkom. Ostatné pohyblivé sviatky sa odvodzujú vždy od dátumu veľkonočnej nedele. Podľa cirkevnej histórie pripadlo utrpenie Kristovo na obdobie, ktoré nasledovalo po jarnej rovnodennosti a súčasne mu predchádzal jarný spln mesiaca. Veľkonočná nedeľa sa preto oslavuje vždy prvú nedeľu po prvom jarnom splne. Čítať viac …

Pridal: | Publikoval na:

Halloween

Halloween je pôvodne keltský sviatok, ktorý sa oslavuje v USA, Kanade, Veľkej Británii, Austrálii a v ďalších anglosaských krajinách. Tento sviatok sa každoročne oslavuje 31. októbra a ľudia si ním pripomínajú svojich zosnulých predkov. Halloween je slovo prevzaté z anglického výrazu „All Hallows’Evening“, čo doslovne znamená predvečer všetkých svätých. Čítať viac …

Pridal: | Publikoval na:

Advent a Vianoce

„Nástup zimného obdobia časovo splýval s adventom, čiže so začiatkom cirkevného roka. Cirkevný rok sa v stredoveku začínal Veľkou nocou alebo Vianocami. Veľkonočné obdobie ostalo jeho najvýznamnejším úsekom aj po presune tohto termínu na prelom novembra a decembra, teda na začiatok adventu. Pojem advent pochádza z latinského slova adventus, čo môžeme preložiť ako príchod alebo očakávanie príchodu Mesiáša. Adventné obdobie sa začína štyri nedele pred Štedrým dňom. Do cirkevného roka ho zaviedol roku 600 pápež Gregor Veľký. Najskôr trvalo až osem týždňov, ale od roku 922 (pápežom bol vtedy Ján X.) platí, že ide o štvortýždňové obdobie a prvá adventná nedeľa je vždy tá, ktorá je najbližšia k poslednému dňu novembra. Adventu patrí v celku liturgického roka osobitné postavenie ako času preniknutému duchom očakávania a príprav na veľké udalosti spojené s narodením Ježiša Krista. Prípravy na Vianoce sa chápu predovšetkým v duchovnom zmysle a ich základom má byť celkové stíšenie, pokánie, skoncovanie so zlozvykmi a s neresťami nakopenými za celý rok, aby sa mohlo hovoriť o skutočnom novom začiatku nielen v živote cirkevného spoločenstva, ale aj v živote každého kresťana. Bolo treba, okrem iného, pomeriť sa s hnevníkmi a napraviť spáchané zlo, čo nebývalo v rámci dedinského spoločenstva také jednoduché a neraz si to, najmä od hrdých gazdov, žiadalo veľa sebazaprenia. K štedrovečernému stolu si však mali sadať len tí, čo si urovnali všetky sváry nazbierané cez rok, zabudli na odplatu zla zlým a vzájomne si odpustili. V advente sa ľudia zvyčajne postili, preto sa neraz hovorilo aj o tzv. malom pôste. Platil zákaz tanečných zábav a svadieb, muzikanti odložili hudobné nástroje. Po Slovensku sa žartovne hovorilo, že v advente aj psy tichšie brešú… Advent bol, pravdaže, aj obdobie prípravy domácností na nastávajúce sviatky. Tak, ako to poznáme dodnes, bolo treba všetko vyčistiť, vyprať šatstvo a poumývať okná. V závere adventu prišiel čas na vypekanie koláčov, pečenie oblátok, na zabíjačky, prvé stáčanie mladého vína a podobné činnosti. V adventnom období sa chodievalo na ranné sväté omše — roráty. Boli osobitne zame­rané na úctu k Bohorodičke. Názov roráty pochádza zo žalmu, ktorý sa začína Rorate coeli desuper… (Rosu dajte, nebesá…). Na roráty sa vstávalo už pred brieždením, ľudia sa vydávali na cestu do chrámov zababušení do teplého oblečenia, svietili si lampášmi, sviečkami či neskôr baterkami, brodili sa snehom. Deti v kostoloch zapaľovali sviečky ako symbol očakávania narodenia Spasiteľa. Chodenie na roráty malo svoje osobité čaro.“ (NÁDASKÁ, 2012, s.13, 14) Čítať viac …